Zima, ... alebo leto ?

Vždy keď mi niekto položí podobnú otázku neviem sa úplne presne rozhodnúť čo odpovedať . Obe obdobia nášho 12 mesačného každoročného prológu maju svoje pozitíva .
Je lepšie mat výhľad z okna kancelárie na bazén , kde sa v totálnom teple smažia „roštenky“ ktorých postava nenecháva žiadneho chlapa na pokoji, alebo na lyžiarsky svah kde sa premávajú farebne bodky a keby Vám „ vaša drahá “ presne nepopísala v čom sa ide lyžovať a že Vám bude mávať , nikdy vás nenapadne nemo hľadieť z okna ako pri tom pohľade na bazén.

Lenže je tu jeden fakt .... tak ako sa delia chlapi na „dolniakov “ a „horniakov“ ... teda podľa oblasti ktoré na ženskom tele obľubujú , tak sa by som si dovolil rozdeliť ešte na mužov s fantáziou a bez nej.

Muž bez fantázie , je v podstate nepoužiteľný v slovnej skladbe kde nefiguruje slovíčko leto. Je zjavne že počas letného obdobia sa stáva s takéhoto „macha“ (čítaj mačo) ... nekontrolovateľný neudržateľný subjekt , ktorý svoje objekty ohuruje svojou vtipnosťou a letným humorom. Leto sa však skončí a „veľký macho“ prepadá do depresie, ... lebo nemá čím zahnať svoju depresiu .

Muža s fantáziou nezaskočí čokoľvek. V sychravý jesenný deň , keď ostatní prepadajú jesennej depresie si vie spraviť radosť aj pohľadom na dievča v obtiahnutom roláčiku a táto skutočnosť ho prinúti v mysli uvažovať rôznymi cestami ľudského mozgu Encephallonu v takom dlhom období, že mu nezostáva čas na rozmýšľanie o tom ako je vonku sychravo, poprípade že keď sa vráti domov bude sám, zatvorený vo vlastnom byte a prepadať sám praktikám sebaľútosti.
Koniec koncov vedecky dokázaný fakt že ľudská fantázia je prvkom ktorá predlžuje život, tým že núti mozog k mozgovej činnosti, ktorá zabraňuje mozgovej obrne a mozgovej demencii a rozširuje možnosť využívania mozgovej kapacity.

Nechcel by som tento článok špecifikovať iba na mužov, podporovať ľudskú fantáziu je potrebné všeobecne u celej populácie, nehladiac na to že rozvoj fantázie zvyšuje IQ nielen celonárodne ale aj celospoločensky.

Na záver jedno moje osobne želanie .... „Priatelia nebojte a nehanbite sa rozmýšľať nahlas a o čomkolvek “. Nikdy nemôžete vedieť či Vás teória k problematike „prečo krtko nenosí okuliare keď aj tak nič nevidí “ nezachráni od mozgového kolapsu .

Už som si vážne myslel ...

Už som si vážne myslel, že na Slovensku existuje aj iná inšpirácia na písanie blogov ako politika súčasnej vládnej partie. Mýlil som sa. Komerčné hamburgery, typu Lets Dance sú už za nami, aspoň že vyhral „salámista“ Mokrý. Šatan vyhral po rokoch Stanley Cup – berme to ako medailu za dlhoročné zásluhy. Smoliar sezóny Hossa zase potrebuje trochu prevetrať hlavu z neustálych nájazdov médii s otázkami typu „neľutujete ?“. Aspoň že príbeh našich futbalistov pokračuje akosi nadplán – reálna šanca na výlet na africké safari naberá stále výraznejšie kontúry. Ale nad toto všetko vyčnieva nevyčerpateľná studnica záslužných činov našich vládnych predstaviteľov.

Čím začať ? Asi tým, že je na Slovensku kríza. Áno, treba si to priznať, máme krízu. Krízu čistej mysle. Treba veci pomenovať pravými menami, nie stále všetko alibisticky hádzať na vrub svetovej ekonomickej kríze. Ako inak mi viete vysvetliť krachujúci systém štátnych dôchodkov, či „kamarátsku“ cenu na emisné kvóty, či rastúci počet úradníkov na úradoch práce, kde je potrebné veľa zapisovať, evidovať, školiť a ... iné nič. Za všetko môže kríza. Kedy sa konečne prejaví kríza aj na vládnej pôde ? Plošné znižovanie platov si odniesli akurát hráči extraligových klubov, ale vládny aparát si naopak chce ešte prilepšiť. Dokedy ma bude provokovať tá falošná spolupatričnosť predstaviteľov národa, ktorých zvolila väčšina ? Na toto platí iba jedno slovo : Arogancia. Áno je to tak, kým ľudia strácajú prácu alebo akceptujú akékoľvek ponuky za almužny, len aby mohli pracovať a prežiť, naši mecenáši sa majú napodiv dobre. Máte pocit, že niekto z nich si musí odopierať pôžitky bohatých a úspešných ? Inak povedané, už počujem tie táraniny typu „ľudia je kríza, musíme si zvyknúť na horšie podmienky“, priamo z úst premiéra, alebo hocikoho zo zástupcov tých, ktorí im dali dôveru a vieru v „lepší zajtrajšok“. Ja som im tú dôveru nedal, som totižto skeptik a realista v pohľade na slovenskú politiku. Ale to je iný príbeh. Pokúsim sa o malú paralelu. Preč ľudia verili Kristovi ? Nie preto, že si mysleli že je spasiteľ, ale preto, lebo sa snažil žiť spôsobom ako žili jeho priaznivci, jeho voliči, jeho nasledovníci. Uvedomujeme si že Kristus bol vlastne bezdomovec ? (inšpiráciu mi dal jeden blog na sme.sk).

Vrátim sa ešte k aktivite ministerky sociálnych vecí, ktorá je v poslednom čase otravnejšia ako Svedkovia Jehovovi, ktorí sa snažia nás pravidelne zásobovať publikáciami alebo letákmi a tak nás presvedčiť o pravosti ich viery. Pani agitátorka Vierka (skoro mi nedalo napísať súdružka), si vezme peniažky z pokladničky a dá vytlačiť letáky o strašnej nevýhodnosti druhého piliera a o strašnej výhodnosti „štátneho piliera“. Znie mi to ako kedysi : „Smrť imperialistom a so Sovietskym zväzom na večné časy“. Ale treba chápať veci v širšých súvislostiach, a v prvom rade treba plánovať a myslieť koncepčne. Kde sa stala chyba ? Nechám to na Vás, ja svoju odpoveď mám.

Takže priatelia, prajem Vám čistú myseľ viac ako čokoľvek iné. Falošné porozumenie, arogancia a prvoplánová spolupatričnosť nikdy neslávila úspech. Dejiny nám dajú za pravdu. Aj keď to niekedy trvalo veľmi dlho a prinieslo to svoje obete. Ale ... božie mlyny melú pomaly ale isto.

Eurovoľby 2009 : od športovcov, cez umelcov až po Ty kokso !

O týždeň nás čakajú Eurovoľby. Očakávaná nízka účasť mi ale vŕta v hlave. Prečo ?
Určite mi dáte za pravdu, že tieto voľby sú dosť špecifické, keďže máme nevídaný počet uchádzačov o lukratívny job v Bruseli. Veď kto by nechcel lákavý europlat 7.500 EUR mesačne plus cestovné náklady za výjazdy z domu do práce. K tomu treba prirátať politický kapitál, ktorý každý europoslanec dostane do vienka. Hájiť záujmy Slovenska, vyhlási každý kandidát pri otázke, čo bude robiť v europarlamente, okrem postávania pri bohato zásobenej kantíne. Ale treba dodať, že to hájenie bude cez hrubú optiku politickej strany, ktorá kandidáta nominovala. Takže sa dostávame k tomu, že eurovoľby na Slovensku budú zas a znova meradlom popularity politických strán.

Ale pozrime sa bližšie na kandidátov. Kto si myslí, že nájde v zozname len klasické menej, či viac známe politické tváre, novotvary i skameneliny, hlboko sa mýli. Tanečník, trénerka triatlonu, poslucháč vysokej školy, živnostníčka, vyslúžilý športovec, archeologička či invalidný dôchodca ... a nesmiem zabudnúť, perlička na záver ... IBI. To je výber, ty kokso !
Priatelia, no kto iný by lepšie mohol hájiť záujmy Slovenska ako Ibi Maiga ? Buďme k sebe úprimí, čierna bača to je naša voľba. "Ja vas šeckych lubim", asi by Ibi vyhrkol, keby vedel čo o ňom píšem. Veď nech sa mu darí, Slováčiskovi, nech to dotiahne do tej Európy a potom rovno za prezidenta republiky Mali, no nie ? Konečne by malo Slovensko národného hrdinu už aj v Afrike ... ty kokso !