Už som si vážne myslel ...

Už som si vážne myslel, že na Slovensku existuje aj iná inšpirácia na písanie blogov ako politika súčasnej vládnej partie. Mýlil som sa. Komerčné hamburgery, typu Lets Dance sú už za nami, aspoň že vyhral „salámista“ Mokrý. Šatan vyhral po rokoch Stanley Cup – berme to ako medailu za dlhoročné zásluhy. Smoliar sezóny Hossa zase potrebuje trochu prevetrať hlavu z neustálych nájazdov médii s otázkami typu „neľutujete ?“. Aspoň že príbeh našich futbalistov pokračuje akosi nadplán – reálna šanca na výlet na africké safari naberá stále výraznejšie kontúry. Ale nad toto všetko vyčnieva nevyčerpateľná studnica záslužných činov našich vládnych predstaviteľov.

Čím začať ? Asi tým, že je na Slovensku kríza. Áno, treba si to priznať, máme krízu. Krízu čistej mysle. Treba veci pomenovať pravými menami, nie stále všetko alibisticky hádzať na vrub svetovej ekonomickej kríze. Ako inak mi viete vysvetliť krachujúci systém štátnych dôchodkov, či „kamarátsku“ cenu na emisné kvóty, či rastúci počet úradníkov na úradoch práce, kde je potrebné veľa zapisovať, evidovať, školiť a ... iné nič. Za všetko môže kríza. Kedy sa konečne prejaví kríza aj na vládnej pôde ? Plošné znižovanie platov si odniesli akurát hráči extraligových klubov, ale vládny aparát si naopak chce ešte prilepšiť. Dokedy ma bude provokovať tá falošná spolupatričnosť predstaviteľov národa, ktorých zvolila väčšina ? Na toto platí iba jedno slovo : Arogancia. Áno je to tak, kým ľudia strácajú prácu alebo akceptujú akékoľvek ponuky za almužny, len aby mohli pracovať a prežiť, naši mecenáši sa majú napodiv dobre. Máte pocit, že niekto z nich si musí odopierať pôžitky bohatých a úspešných ? Inak povedané, už počujem tie táraniny typu „ľudia je kríza, musíme si zvyknúť na horšie podmienky“, priamo z úst premiéra, alebo hocikoho zo zástupcov tých, ktorí im dali dôveru a vieru v „lepší zajtrajšok“. Ja som im tú dôveru nedal, som totižto skeptik a realista v pohľade na slovenskú politiku. Ale to je iný príbeh. Pokúsim sa o malú paralelu. Preč ľudia verili Kristovi ? Nie preto, že si mysleli že je spasiteľ, ale preto, lebo sa snažil žiť spôsobom ako žili jeho priaznivci, jeho voliči, jeho nasledovníci. Uvedomujeme si že Kristus bol vlastne bezdomovec ? (inšpiráciu mi dal jeden blog na sme.sk).

Vrátim sa ešte k aktivite ministerky sociálnych vecí, ktorá je v poslednom čase otravnejšia ako Svedkovia Jehovovi, ktorí sa snažia nás pravidelne zásobovať publikáciami alebo letákmi a tak nás presvedčiť o pravosti ich viery. Pani agitátorka Vierka (skoro mi nedalo napísať súdružka), si vezme peniažky z pokladničky a dá vytlačiť letáky o strašnej nevýhodnosti druhého piliera a o strašnej výhodnosti „štátneho piliera“. Znie mi to ako kedysi : „Smrť imperialistom a so Sovietskym zväzom na večné časy“. Ale treba chápať veci v širšých súvislostiach, a v prvom rade treba plánovať a myslieť koncepčne. Kde sa stala chyba ? Nechám to na Vás, ja svoju odpoveď mám.

Takže priatelia, prajem Vám čistú myseľ viac ako čokoľvek iné. Falošné porozumenie, arogancia a prvoplánová spolupatričnosť nikdy neslávila úspech. Dejiny nám dajú za pravdu. Aj keď to niekedy trvalo veľmi dlho a prinieslo to svoje obete. Ale ... božie mlyny melú pomaly ale isto.